Pärnu (Pärnu linn)
 |
 |
V stredoveku sa na území dnešného Pärnu nachádzali dve mestá. Staršie z nich - Staré Pärnu (Vana-Pärnu) - bolo založené roku 1251 pri ústí rieky Saugy ako sídelné miesto biskupstva. Keď však v roku 1263 mesto podpálili Litovčania, presunul sa biskup na sever do Haapsalu. Staré Pärnu zostalo samostatné až do roku 1599, kedy sa zlúčilo s Novým Pärnu.
Nové Pärnu (Uus-Pärnu) vzniklo v podhradí križiackej pevnosti prvýkrát spomenutej roku 1265. Mesto sa rýchlo rozvíjalo, lebo ležalo na dôležitej obchodnej ceste do Novgorodu. Mestské práva získalo roku 1318. Bolo obohnané hradbami a stalo sa aj členom hanzy.
Význam mesta neupadal ani v neskorom stredoveku. V období švédskej nadvlády bola sem na čas (16991710) presídlena aj Tartská univerzita. V 18. a 19. storočí bolo Pärnu dôležitým obchodným prístavom vyvážajúcim najmä ľan a drevo, ktorý čo do dôležitosti súperil s Tallinnom. V rovnakom čase sa mesto stalo významným centrom estónskeho národného oslobodenia. Dlhé roky tu žil národný buditeľ Johann Voldemar Jannsen, ktorý tu v rokoch 18571886 vydával prvý estónsky písané noviny Pärnu Postimees (v origináli Perno Postimees ehk Näddalileht).
Ďalší rozmach mesta v 2. polovici 18. storočia a medzivojnovom období bol spätý s rozvojom kúpeľníctva. Roku 1996 získalo Pärnu čestný titul letného hlavného mesta.
